Denník mimozemšťana

Dog days are OVER

15. prosince 2010 v 14:38 | te®ulienk@
Maybe.
Alebo len neviem čo má čaká a teším sa predčasne.Až tak,že som opäť zavítala na svoj blog,ktorý nikto nečíta v eufórii z napísania eseje (What Is the Importance of Success in our Live) a najmä prichádzajúcich VIANOC :).
Eufórie,z toho ako zajtra po 4 hodinách sadnem za klavír,zaželám Veselé Vianoce učiteľke aj hodinám a vrhnem sa na výrobu darčekov :D.Ktoré nemám,nestíham ale chcem dať. S láskou,od srdca,zapamätateľné,originálne.
Len keby ma ten čas netlačil.
Na hodinu angličtiny.
Šťastné a Veselé aj Vám :)
Vaša
Vianočne naladená
terulienk@ :)

Prázdninové blues

4. srpna 2010 v 22:13 | te®ulienk@
Názov článku originálny asi ako program multikina.Otrepaný..ale? iný neprišiel vhod.A dlhšie už bez blogu nevydržím (zahanbene sa zasmeje,a priznáva,že pociťuje prvé príznyk abstinenčeného syndrómu.)
Motivovaná príspevkami nemenovanej osoby na nemenovanom slovenskom sčasti-blogovom portáli a neutíchajúcou túžbou grafomana konečne zdeliť svetu Vám dnes konečne možno niečo poviem.

Tešte sa a plesajte.(Aké ironické pri pomyslení,že moje články ostávajú bez povšimnutie celé týždne? :D)
.........................................................................................................................
Predpokladám,že podobný pocit ubehaných prázdnin ničím nevzdialených od bežných dní školského roka nezdialate?Cítim ho asi iba ja.Úplne beznádejne pohltená dnešnou tryskovou dobou,neschopná vypnutia.
(Kedysi mi vadievala nuda,dnes ju privolávam v poslednom kŕči previnilca opäť k sebe?)
Plánujem obrodenie svojej stagnujúcej duše. Kreslenie,zariaďovanie izby,batiku....a hlavne návrat k úžasnému očistnému zvyku básnenia.
Bez neho sa strácam viac ako obvykle.Zapadám do prachu,urážam inšipiráciu,stagnujem,šediviem, intelektuálne plešiviem z plesnivejúcich ideí.
(Ospravedlňujem sa prípadným čitateľom za kvalitu článku a kvantitu prívlastkov.(Ne)berie ma spánok.)
.................................................................................................................
Mimo dní naplnených uvažovaním nad spomínaných zhonom pri krátkodobých atakoch na obrazovku počítača obdivujem Yasmínine kresby a fotky :), občas zavítam za nostalgiou k Jessie a...snívam.

O šťastí voľného oblaku,akvareloch,Čapkových mlokoch,krajoch blízkych a ďalekých
a iných prízemnostiach mne vlastných

Vaša terulienka, ktorá ešte nevypovedala všetko :)

Návrat stratenej duše

17. června 2010 v 14:17 | te®ulienk@
Veľkolepý (preklad pre neskúsených :nikím nepovšminutý), nečakaný...dlho vytúžený (neviem ako z vašej,ale z mojej strany určite :D).
I´m back...for a while...

Jarný optimizmus?

6. dubna 2010 v 18:07 | te®ulienk@
...alebo únava?
Po návšteve blogov,ktorých autorky mi prirástli k srdcu (možno) viac ako niektoré osoby skutočného života ma opantáva príjemné chvenie vnútra spojené s príchodom dlhoočakávanej doby slnka a sladkovoňajúcej zelene. Jari. Sviežej, mladej..nevinnej. Nepopísateľne nádhernej.

Kresby jednej z priateľov (neznámym pričinením spojených síl vesmíru) vždy inšpirujúcej Yasmin očarili krásu hľadajúci zrak, a nadchli natoľko, až mi vsadili do beztak nadmieru popletenej mysle chrobáka menom založenie nového blogu. (Súvislosť s umením bude odhalená v ďaľšom možnom odstavci.Ak si ešte spomeniem). Stále zmeny adresy bývali v dobách minulých (moja kedysi blogová, dnes už /iba/ skutočná Juli už tuší...) častým terčom našich vtipov, nielen preto som so svojou adresou na pomery virtuálneho sveta pod hlavičkou blog.cz vydržala neuveriteľne dlho. Občas som zakladala nové, ale hlavný (denníkovo-úvahový) zostal vždy nepozmenený, trvácny,nedotknuteľný na svojom mieste. Ako znamenie istoty so stálo adresou. Chuť zmeniť ju, už dlhšie nahlodáva nielen tyčinky zrakové (závity mozgové..)...Akosi,predstavuje stagnáciu. Za tie (neveriac vlastným očiam si pre overenie prezerá nekončiaci archív.skutočnosť potvrdená) večné 3 roky sa udialo toľko zmien viditeľných, podvedomých, významných, skrytých... FORMUJÚCICH. Dieťa,ktoré spolu s kamarátkou zo susednej brány strmhal vtrhlo do internetového sveta, vystriedalo dievča plné nápadov (bez vedomia o autorskom zákone) s množstvom priateľov a príspevkov. Zapadli prachom... (alebo utiekli pred stvorením s najhorším z nich oboch vo svojom pozliepanom vnútri).

Ono  ich chce opustiť. Strhnúť zábrany. Začať znovu.Ináč. Vzdať hold kreativite, (ne) umeniu... životu so všetkým,čo odnáša aj berie zároveň. Ich odkaz zakopať pod čiernu zem.Podupať po ňom.Poskákať ho.Popľuvať jeho predkov,súčasníkov, potomkov. Spáliť ho.A navždy zabudnúť. Potom sa k nemu vrátiť. Prejsť ho ešte raz.Pozorne,nezaujato. Vziať si to najlepšie, a ticho odísť....
do zabudnutia.

Vinu ani záväzky voči nim cítiť nebude.Ja áno.Na pohľad bezvýznamná zmena (spolu s možnosťou pristrihnutia ofinky a súčasti celkového obrodenia) ma nahlodáva ako zvetraný orech.
Uvidíme, s akou škrupinkou.

Raz si možno postavím plechový domček niekde na odľahlej pláni...

1. března 2010 v 21:19 | te®ulienk@
... a aby bol presne takým,akým byť má,si pripomeniem útlu čiernu knižku,ktorá mi leží na posteli. Odznovu. Veľmi rada...

Dni za dňom...

30. ledna 2010 v 16:49 | te®ulienk@
k týždňu plynú,
nehladiac na nás
pod hladinu
stŕhajú listy
z hôr....
prameňom prudkých
metafôr,
sa pred vetrom zaobalím.
Slnko nehreje,studí
a zima páli
za nechtami.
Skrehnutými ako svet naokolo...

Bola som dlho preč...

18. ledna 2010 v 19:55 | te®ulienk@
Dnešný sľub splnený.Aj bez nápadu. Pre Daydream ( na špeciálne vyžiadanie),vás všetkých a Kaff (prosím,že je to takto správne?).

P.S. Ospravedlnenie pre tých,čo po dlhej neprítomnosti očakávali niečo veľké. Nie ste jediný sklamaní,možno inokedy :)

Volanie divočiny ?

6. října 2009 v 20:04 | te®ulienk@
Plánovala som dlhý článok o svojom sobotňajšom putovaní romantickými vinohradmi s fotoaparátom v ruke,sprievodcu snímkami a vyliatie všetkých skrývaných nálad. Prístup k počítaču v ten deň neumožnený.
Nedeľu zaplnili iné myšlienky,a v stave ako som sa podvečer nachádzala by vypisovanie hrozilo pre nikoho nezaujímavou zbytočnou zúfalosťou.
Počas zaspávania som starostlivo plánovala článok nadnešok nevnímajúc hroziacu písomku z angličtiny v očakávaní poobedia.
Blog vystriedal fejsbúk,nutkanie skontrolovať situáciu a ďaľšie prehliadanie vytúženého článku.Chystala som písanie,vyberala fotku na design.

Cieľ sa nájdi,aj keď niekedy až na konci cesty.Choďte za svetlom,jeho zlaté lúče konajú so svetom divy.

.....A posolstvo sobotňajšieho večera zostáva zachované.....v základoch(alebo troskách ?)

Reťazák od ShY

10. srpna 2009 v 18:07 | te®ulienk@
Uvažovala som o téme už vhodného článku.....Žiadne nápady.
Prvá veta prenechaná z pôvodného znenia skoro 2 mesiace starého,na sústredenie odkazujúceho článku.Zvyšok pre zastaralosť informácii zmazaní.
Odpovedám na občas mierne scestné otázky z reťazáku od ShY (pod čiarou) ... a triedim rozpísané články

Kaktusy & Winstonova smrť

17. června 2009 v 17:58 | te®ulienk@
Po dlhej dobe a odkladaní sadám za stroj s nejasnou predstavou článkou.Niečo veľké? Sklamem Vás. Iba tradične bezváznamné postrehy (kvôli svojej častej neprítomnosti sa ani neodvážim titulovať grafomanom :D),drobné poznámky.
Motivovaná lichotivým obsahom komentára od Day Dream :)

Kr(a?)katit & hrôza z konfrontácie s realitou

28. května 2009 v 13:18 | te®ulienk@
- No,áááá ...ešte Krkatit.
- To je Krakatit ty debil.

Všetko naraz vo svojej bezvýzmanosti

19. května 2009 v 19:21 | te®ulienk@

Dlhú odmlku v pridávaní článkov som sa ani nestihla medzi čítaním a odpisovaním na vašich blogoch všimnúť. Uplynul skoro mesiac...mesiac striedajúcih sa pondelkov,víkendov,utorkov a piatkov. Mesiac tečúcich dní.
Ktoré nestíham zachytiť,ani končekom prsta.Iba naťahujem kĺby,pukám hánkami ale strácam vedenie.
Skrz perleťovú okennú clonou žalúzii dopadajú zružovelé pramienky slnečných lúčov na klávesnicu notebooku,svišťanie kolies a škripot kandelábrov prerušuje svojou nadradenosťou a intenzívnosťou hluk pristávajúcej linky osobného letiska.Čvirikajú vtáky.
Strácam slová....

Žijem ako vždy,nič výnimočné sa nedeje,diať nemá.Žiadna bolesť.Radosť.Kráčam a všetko zostáva rovnaké vo svojej obyčajnosti.(Vidím váš znechutený pohľad nad mojou doočí bijúcou duševnou prázdnotou.)A rozumiem mu.

Denné zážitky podzmemného červa (mňa) ako koncert ZUŠ s následnými zmiešane-negatívnými ohlasmi,plánovanie ročníkoviek LuDUSu,rozmýšľanie o blížiacom sa sústredení... nehodno zverejňovať. Nahovárať si vlastnú výnimočnosť bez prekročenia prahu priemernosti.Úbohosť.

Rovnakú úbohosť (trochu kuvikavo)predpovedám tieňohre našej skupiny podľa jedného z podradných diel mojej márnej snahy.Básne Svätojánske mušky.

Veršov symbolizujúcih nebývalé obdobie radostnej tvorby,hýrenia nápadmi vystriedaného vyprahnutou šedivosťou.
Skončiť v pravý čas,cnosť hodná umelca.Zvrhlo sa to,a odísť.....ajtak neskoro.


Ehm..sýýýr

30. dubna 2009 v 18:11 | te®ulienk@
Posledný deň pre prázdninami sa na úplne záverečnej hodine celého vyučovania vytasila triedna s fotečkami.Druhá skupina (spolu so zvyškom školy) žiadne nedostala,jedine my sne výnimočne uhradili všetky horibilné sumy včas. Prvý letmý pohľad na obdĺžnik lesklého papiera zaplneného menej a viac vyškerenými postavičkami samozrejme egoisticky zablúdil na vlastnú neprítomnú podobizeň. Medzi radom zvodne sa tváriacich dievčať s širokými úsmevmi od ucha k uchu,striednanými decentýmu úškrni stojí moja nezainteresovane sa tváriaca hlava (krk nechýba). Vyvalené oči obrátené opačným smerom od väčšiny zrakov,šija nahnutá nabok.Ani mimozemšťan s dioptriami desiatkami by sa nemohol počas fotenia postaviť idiotskejšie!

A skupinkách ani nehovorím,na miere davovom portréte prepochanom 2 navyše,privieram viečka a môj výraz dokazuje jediné :nevýslovné utrpenie bytia. Geniálny fotograf,ako sa mu to len podarilo vystihnúť?!
Druhú,so zväčnenými žiarivými úsmevmi mojich dvoch slniečok,sa postavička obrastená na temene množstvom hladkých tmavých vlasov,šklebí o niečo spokojnešie,ale rovnako prekvapene.

Čítanie Twilightu má iba jedinú výhodu,hľadanie nových synoným k obohranému pokryvenému úsmevu :D.

Miesto,kde na vzhľade nezáleží

17. dubna 2009 v 22:26 | te®ulienk@
Kráľovstvo zasnených,debatujícich krivonohých postavičiek s žiariacimi jantárovými zreničkami prebleskujúcimi tmou.V ruke zápisník,úsmev na perách a jamky šťastia na lícach.

Kto vlastne sme?

25. března 2009 v 16:15 | te®ulienk@

Cez slnečník deravý
si so zdravotných dôvodov,
strelím dieru do hlavy,
inovačným spôsobom
rabbit
...až po článku ...

Len na skok

18. března 2009 v 14:52 | te®ulienk@
Sa každý deň zastavím na vlastnom blogu,skontrolujem komentáre,otázky,odkazy a zablúdim na vaše stránky.Asi nikomu neunikla moja oslabená článková výkonnosť,duševná aj fyzická neprítomnosť.Na jednej strane sa ospravedlňujem poctivým pravidelne komentujúcim sbčkam,na druhej mi zníženie doby účasti v blogerskom svete prinieslo isté zlepšenie.
Kým niečo rastie,iné upadá,ale o svoju stránku sa plánujem postarať aspom na toľko,aby od dočasnej stagnácie neprešla k nezastaviteľnému úpadku.Za ním hľadajte moje (naivné) autorské ambície, vkladajúce hodiny času do tvorenia nezmyslov.Už mi zostáva len štvrťhodina do dramatického,akurát čas na administráciu prezývok sbčok.Napíšte mi všetky podstatné zmeny do komentárov,posnažím sa ich všetky vstrebať a vaše stará mená zmeniť v novú identitu :).
Zmeškám elektičku na dramatický, už musím končiť,zatiaľ si užite úžasný pocit zobúdzania prírody a príchod krásnej JaRi.

te®ulienk@

Splynutie svetov?

8. března 2009 v 20:48 | te®ulienk@
Začala som zanedbávať blog ešte okatejšie a ignorantskejšie ako predtým(áno,ono sa to dá).Frekvencia článkov klesla s tradičných 1o na 2 za mesiac.Písanie ma celkom zachvátilo.Minule som sa v skratke vyjadrila k pripravovanej knihe(ak sa to tak dá nazvať).Stále pracujem na prvej kapitole,ktorá na moje veľké potešenie rastie do dĺžky,myšlienky na seba nadväzujú,ale zakončenie stále neprichádza.Plánujem dramatický zvrat v celom doterajšom komornom monotónnom deji,zmenu prostredia,postáv a zmenu žánru.
Oddelovaním dvoch svetov(bežného) a literárneho ochuobňujem o niečo cenné každý z nich,lenže zatiaľčo všteky moje postrehy z každodenného života mimovoľne prenášam do básní a poviedok,ony ostávajú uzamknuté pred zrakmi verejnosti na nemenovanom amatérskom serveri alebo v kvetinkových blokoch v strednom šuflíku písacieho stola.Ich splynutie by mohlo priniesť zaujímave oživenie(hlavne pre stagnujúci blog),osvieženie,nový závan,a novú časť mňa,ktorú som nechávala stáťv ústraní.Ale aj zmätok,odhalenie detailov,nepochopenie a ešte zreteľnejšie odcudzenie.
Občas Vás obšťastním skromnejšími veršami stvorenými z dlhej chvíle.Poviedky odkladám na dobu neurčitú,chcem zachovať pomyselnú sieť....

Integrálne testy

26. února 2009 v 19:48 | te®ulienk@
Nikomu som od návratu z lyžovačky nenapísala,hlavne,že som sa prihlásila do fotosúťaže.Stále bez fotky snežnej krajiny.Všetko sa topí,vonku prší.Nechcem si vyskratovať fotoaparát.
Niekoľko článkov som stihla rozpísať.V záchvate návalov akútnych pocitov nepochopenia, počudovania ( Julka a Twilight?),rozčarovania a neistoty.
Ako postupne opadly strácala sa pôvdná pointa a niť príbehu článkov,nevedela som ich dokončiť.
Mohla som napísať aspom o lyžovačke,kľudne sa povýšenecky usmievajte nad mojou lenivosťou.
Skutočne sa mi veľmi nechcelo,písať ani nebolo čo.
Vrátila som sa celá,bez menších aj väčších poranení či zlomenín.Počasie sa nezmenilo stále sneží, miestami nepríjemne snežoprší.
Našťastie moja cestárska kariéra skončila rýchlosťou podobnou jej nástupu.
Integrálne testy sa na mňa hrozivo vyškierajú.....
POMOC!!!!

Valentín?To je dnes?

14. února 2009 v 19:46 | terulienk@
Okrem všadeprítomných srdiečok na blogoch,zamilovanému tematizovaniu celých čísel niektorých časopisov je obyčajná februárová sobota.
Ráno som odhŕňala sneh pred domom,išla si požičať helmu(žiadnu nemali,nikde),obedovala rizoto,išla odniesť zošit spolužiačke(nebola doma,skončil v schránke),piekla medovníčky a celozrnnú bábovku.
Nejaká zmienka o sviatku zamilovaných?
Nebyť už spomínaných blogov,novín,časopisov,internetu,literu a kalendára nič by som nepostrehla.
Žiaden Valentín,úplne obyčajná zasnežená sobota.

Banánový Frederik alebo zamorenie želatínou

12. února 2009 v 15:43 | terulienk@
Z miernej chorôbky,ktorá ma ráčila obšťastniť sa zotavujem domácimi experimentami s pečením(ak sa to tak dá nazvať).Náš prvý (a posledný) vedecký objav sa zrodil asi pred hodinou z mlieka,tvarohu a 2 babánov.
Zoznámte sa s Banánovým Frederikom !!!!
Mixér šrípal metličkami na plné obrátky,hrudy bieleho tvarohu nadskakovali,trieštili sa.Splývali do hustej žltkastej masy spolu s banánmi a mliekom.Zmes sa prelievala ale nehustla!!!
Zostávala stále rovnako hrudkovitá a polotekutá.Vymiešala som bielky.Trochu soli.TURBO.Z priesvitnej tekutiny rástol stále sa zväčšujúci kopček nadýchaného snehu.
Banánovo-tvarohovo-mliečna zmes nenabrala na hustote ani primiešaním krásne našľahaného objemného bielkového snehu.Poslený záchrana ticho ležal pohodený na mikrovlnke.Netušil ič o svojom budúcom poslaní.Želatína.Celý balíček som nasypala do trochy vody,nechala prevariť.
V hrnčeku sa postupne geometrickým radom zväčšovala a zvačšovala a bobtnala želatína.
Ešte za horúca sa pridala k zmesi,prešla premixovaním ale stále nič.
Vzdali sme to.Odložili mixér,umyli metličky.Penu nechali penou(aj keď o niečom tak riekom a hrudkovitom sa to ani nedalo povedať) a išli si po svojom.
Úžasná bobntnavozahusťujúca sila jedlého potravinárského želé zatiaľ zaúčinkovala,s riedkej hrudkovito kašovitej hmoty sa stala tvrdá a pevná pena!!!!
Nevyliala sa ani z misky obrátenej hore nohami!!!Čo sme to stvorili?Banánového Frederika!!!!
Tak to dopadne pri použití nadmerného množstva želatíny
 
 

Reklama