Říjen 2010

Pozorovateľ

3. října 2010 v 20:56 | te®ulienk@ |  Nekonečné príbehy na pokračovanie
Poviedka je ako báseň.Skrsne náhle a jej plamienok ešte rýchlejšie zhasne. Ako ozvena hlasu.Ozvena v mysli. Spomienka, ktorá sa znenazdania vynorila,aby mohla bez varovania opäť zmiznúť späť. Predsa úplne iná. Už dlho vzdorujúca. A ja? Stále nenachádzam svoju cestu. Kľučkujem. Vraciam sa pohlterná k veršíkom. Celkom zabúdam na jej číru podstatu a neobyčajnú silu akou dokáže pripútať čitateľa k sebe.
Sľubujem,že svoj prehrešok napravím.Už čoskoro....