Jarný optimizmus?

6. dubna 2010 v 18:07 | te®ulienk@ |  Denník mimozemšťana
...alebo únava?
Po návšteve blogov,ktorých autorky mi prirástli k srdcu (možno) viac ako niektoré osoby skutočného života ma opantáva príjemné chvenie vnútra spojené s príchodom dlhoočakávanej doby slnka a sladkovoňajúcej zelene. Jari. Sviežej, mladej..nevinnej. Nepopísateľne nádhernej.

Kresby jednej z priateľov (neznámym pričinením spojených síl vesmíru) vždy inšpirujúcej Yasmin očarili krásu hľadajúci zrak, a nadchli natoľko, až mi vsadili do beztak nadmieru popletenej mysle chrobáka menom založenie nového blogu. (Súvislosť s umením bude odhalená v ďaľšom možnom odstavci.Ak si ešte spomeniem). Stále zmeny adresy bývali v dobách minulých (moja kedysi blogová, dnes už /iba/ skutočná Juli už tuší...) častým terčom našich vtipov, nielen preto som so svojou adresou na pomery virtuálneho sveta pod hlavičkou blog.cz vydržala neuveriteľne dlho. Občas som zakladala nové, ale hlavný (denníkovo-úvahový) zostal vždy nepozmenený, trvácny,nedotknuteľný na svojom mieste. Ako znamenie istoty so stálo adresou. Chuť zmeniť ju, už dlhšie nahlodáva nielen tyčinky zrakové (závity mozgové..)...Akosi,predstavuje stagnáciu. Za tie (neveriac vlastným očiam si pre overenie prezerá nekončiaci archív.skutočnosť potvrdená) večné 3 roky sa udialo toľko zmien viditeľných, podvedomých, významných, skrytých... FORMUJÚCICH. Dieťa,ktoré spolu s kamarátkou zo susednej brány strmhal vtrhlo do internetového sveta, vystriedalo dievča plné nápadov (bez vedomia o autorskom zákone) s množstvom priateľov a príspevkov. Zapadli prachom... (alebo utiekli pred stvorením s najhorším z nich oboch vo svojom pozliepanom vnútri).

Ono  ich chce opustiť. Strhnúť zábrany. Začať znovu.Ináč. Vzdať hold kreativite, (ne) umeniu... životu so všetkým,čo odnáša aj berie zároveň. Ich odkaz zakopať pod čiernu zem.Podupať po ňom.Poskákať ho.Popľuvať jeho predkov,súčasníkov, potomkov. Spáliť ho.A navždy zabudnúť. Potom sa k nemu vrátiť. Prejsť ho ešte raz.Pozorne,nezaujato. Vziať si to najlepšie, a ticho odísť....
do zabudnutia.

Vinu ani záväzky voči nim cítiť nebude.Ja áno.Na pohľad bezvýznamná zmena (spolu s možnosťou pristrihnutia ofinky a súčasti celkového obrodenia) ma nahlodáva ako zvetraný orech.
Uvidíme, s akou škrupinkou.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Day D r e a m e r Day D r e a m e r | Web | 6. dubna 2010 v 19:21 | Reagovat

Ani nevieš ako ma potešilo,že ťa môj návrat potešil :)
Ak založíš nový blog,budem len rada,ale tento som si už zamilovala,lebo prešla som  už naozaj stovky blogov,no ten tvoj je proste originálny.Ty píšeš takým svojským originálnym,nezkopírovateľným spôsobom,ktorý milujem a oči mi zasvietia,keď vidím nový článok od terulienky ;-)

2 tiana tiana | Web | 17. dubna 2010 v 22:31 | Reagovat

pekný blog,sympatická autorka,originálne nápady,zaujímavé príspevky :-)

3 yas yas | Web | 27. dubna 2010 v 21:28 | Reagovat

Terulienko, tak se Ti MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC MOC - MOC, opravdu moc omlouvám, jak jsem neodepisovala, vážně jsem neměla moc času, tak si to prosím nevykládej zle.
No, mě taky moc mrzí, že nás dělí taková vzdálenost, protože náš "mimoňov" - jak jsi to krásně nazvala sraz by byl možná zajímavý :)
- Teri, promiň, že to tu musím useknout, já musím končit, tak dobrou noc a měj se krásně.
Ještě jednou moc promiň - tvá
yas.

4 Christine.blog Christine.blog | E-mail | Web | 29. dubna 2010 v 21:11 | Reagovat

Nádherný lay ;-)

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama