Desivá škola

21. ledna 2008 v 18:38 | Terulienka |  Nekonečné príbehy na pokračovanie
Dúfam,že sa Vám tento príbeh bude páčiť.A nemyslite si,že sa mi snívajú takéto bludy,ja niesom šibnitá a nemávam takéto strašné nočné mory:) Tak sa majte a pekné čítanie...
Na vysokom kopci obrastenom bodliakmi a posiatom skalami stála stará chátrajúca budova.Bolo z nej počuť tlmené výkriky a vrzgot stoviek stoličiek šúchajúcich sa po zemi.Zo záujmom som si ju obzerala,no potom som sa zhrozila.Podlomili sa mi kolená.Uvedomila som si desivú skutočnosť.Stála som pre svojou budúcou školou...lenže niečo tu nesedelo...bola to škola hrôzy!!!!
Doteraz neviem prečo,ale vstúpila som dnu.Tmavé steny bez okien,lemované tisíckami masívnych dverí,zástup sklesnutých detí pochodujúcich do rytmu zašednutou chodbou,malé lampáše osvetlujúce celú túto katastrofu.Hneď ako som sa stačila dočudovať nad príšerným výjavom sa za mnou vynorilo niečo malé slizké a čierne.Trhlo ma a len sťažka som zadržala výkrik.To čo stálou predomnou mal byť môj budúci učiteľ Ostramón.Bol odomňa asi o pol metra nižší,s tučnými rukami pripomínajúcimi salámu,plešatý,s okuliarmi celý oblečený v tmavom,nechutne lesklom a slizkom obleku.Ako ma zabadal,načmáral si niečo do notesa a zaviedol ma do malej tmavej miestnosti.Stála v nej nízka žena s prísnym výrazom na tvári,ale keď Ostramón zabuchol dvere,jej výraz sa zmenil.Zmäkkol...
Odmerala ma a vytiahla zo skrine sivú rovnošatu.S veľkou nechuťou som na seba navliekala ten strašný nezmysel.Pozrela som sa do zrkadla a skoro mi došlo zle.Sadla som na lavicu a čakala čo bude ďalej.Táto doteraz mlčiaca žena sa trhane a ticho rozhovorila.Konečne som vedela,čo sa deje a nie príliš šťastná sa odobrala na chodbu.Pomaly som otvorila jedny z tých masívnych dverí a vstúpila dnu. Musela som vyzerať ako prestrašný zajac,pretože už 2.krát za deň som zažila strašný šok.Trieda,nekonečne veľká miestnosť s kupodivu jasne osvetlená, bola plná detí.Vychudnutých,nevyspatých,špinavých,zmorených a slabých.Pred nimi sedel za obrovským stolom Ostramón.Teraz som si všimla jednu vec,ktorá sa mi pred tým v tme neukázala.Jeho halvu obkolesovali obrovské ústa.A to doslova.Začínali sa pri pravom uchu a končili asi päť centimetrov od neho.Opäť sa mi zdvihol žalúdok až niekde do hrdla.
Sadla som si do úzkej lavice k ešte celkom živo vyzerajúcemu dievčaťu.Bola tu určite nová,oči mala ešte veselé,ústa rovné a pleť opálenú.Začalo sa vyučovanie.Čas plynul hodina za hodinou,šok za šokom.Konečne zazvonilo a nastala prestávka.Ostramón odišiel z triedy a všetci pomaly začali vstávať.Zistila som,že sa moja suseda volá Eliška a je tu naozaj len krátko.Predvčerom ju sem doviezli.Hneď som sa dozvedela pravidlá života na tomto krutom mieste.Aj keď sa to tak nezdalo v triede vraj bolo oproti minulému týždňu omnoho menej detí,5 testov -30 obetí v Ostramónovom žalúdku.Zazvonilo a so triedy sa vovali ten malý hnusák,trápil nás tam snáď 4 hodiny,keď konečne bola čas obeda.
Už som skoro ani nechodila od hladu no ako som sa pozrela na tanier zamdlela som.Niečo podobné žabým očiam plávalo v zeleno-sivej omáčke. Nikto sa jedla ani nechytil,len učitelia hlasno mľaskali z hlavou v tanieri.Všetky deti odišli späť.Sadla som si na posteľ a začala sa prezliekať do pyžama.Oči mi klipkali,preto som sa len zvalila do postele a zaspala.
Ráno som vstala skoro a splou s ostatnými bežala do triedy.Ostramón nám hneď dal neohlásný test.Keď ho vyzbieral začal skúšať.
Prvých desať vedelo a mohlo si ísť sadnúť,to ho očividne nahnevalo a začal byť zákernejší.Na radu prišla Eliška,zovrelo mi žalúdok.Pomaly prichádzala ku katedre,nevedela hneď prvú otázku.Tušila som čo bude nasledovať. Niééééééé!!
Zakričala som.Neskoro zožral ju,ani som si to nestihla všimnúť.Došlo ma mňa. Prvé otázky som zvládla no pri šietej som začala tápať,chyba za chybou.Videla som ako postupne otvára tú svoju obrovskú papuľu.Nohy sa mi triasli ani som nedýchala.Nevedela som či mám utiecť, v tom sa to stalo.Zahnal sa,no uskočila som odhryzol len kúsok tej odpornej rovnošaty.Načiahol sa druhýz krát a......
Zobudila som sa .Ležala som vo svojej posteli,vo svojej izbe,všetko bolo v poriadku.Brat ticho chrapkal hore na posteli.Uľavilo sa mi,bol to len sen.Uvedomila som si aké,že som valstne celkom rada,že chodím na gymnázium a nie do tej stašnej inštitúcie.Vrátila som sa do postele a zaspala....Len ráno som nevedela pochopiť prečo mi chýba kus pyžama..
Záhada nemyslíte????
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 hjhjgsahdfhadshgfadsfasggfdsgdsfgdfdss adh kjf thk hdj           jdghjdghj hjhjgsahdfhadshgfadsfasggfdsgdsfgdfdss adh kjf thk hdj jdghjdghj | 9. března 2008 v 21:35 | Reagovat

nuda

2 Autorka Autorka | Web | 22. září 2008 v 17:57 | Reagovat

no a? ja sa na nic nehram xD

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama